Sherlock

Britský seriál Sherlock vyvolal rad diskusií o aktualizovatelnosti fikčních postáv, ktoré sa prvýkrát objavili vo fikčním svete, ktorý je svojou historickou podobou už značne vzdialený tomu nášmu. Pokiaľ pritom hovorím o "aktualizáciu", mám vlastne na mysli oba teoretické významy toho slova, ako sa objavovali v textoch pražského štrukturalizmu (u Jána Mukařovského či Bohuslava Havránka): (a) prispôsobenie historické látky súčasným hodnotám, (b) v zmysle blízkom formalistickému pojmu ozvláštnenie, teda - povedané Havránkovými slovami - čoby použitia umeleckých "prostriedkov takým spôsobom, že samo budí pozornosť a je prijímané ako neobvyklé, ako zbavené automatizácia, deautomatizované" (in Úlohy spisovného jazyka a jeho kultúra). V nasledujúcom texte sa pokúsim vysvetliť, z akého dôvodu je vlastne pre Sherlocka Holmesa ako fikční entitu veľmi dôležité, aby bol aktualizovaný v oboch popísaných významoch toho slova - pričom odpoveď na túto otázku môže byť čiastočne aj jednou z dôležitých odpovedí na to, prečo vyvolal tento britský seriál taký rozruch.

 Sherlock Holmes je každopádne jedna z tých literárnych postáv, ktoré sa dávno vymanili z obmedzení svojho pôvodného fikčního sveta. Sherlock sa stal súčasťou súboru spoločensky relatívne zdieľaných vedomostí, ktorý by som mohol nazvať encyklopédií aktuálneho sveta. A hoci si každý z nás z tejto všeobecne zdieľanej encyklopédie vyberá do svojej vlastnej kultúrnej encyklopédie len niečo, encyklopedické heslo "Sherlock Holmes" vo svojej "kolektívne" podobe predstavuje svojho druhu verejný majetok, ktorý už dávno nie je viazaný na znalosť predlohy Arthura Conana Doyla - nehľadiac na rad Sherlockových "neoficiálnych" knižných životopisov. Pravidelne ovplyvňuje rad ďalších fikčních postáv (George Smiley, Gregory House, Adrian Monk, Lisbeth Salanderová atď.), Ktorou to vedomostí ale len sotva niekoho ohromíte, pretože každý predsa tak nejako úplne presne vie, čo je Sherlock zač - a čo naopak zač nie je.

Je to detektív

Je to detektív, respektíve detektívne konzultant s extrémne rozvinutými pozorovacími a vyvažovacím schopnosťami. Nosia loveckú čiapku, BAFA z fajky, hrá na house, ale hlavne je v neskorom strednom veku a trochu usadlého charakteru. No nie ... ?! Keď sa do kín pred dvoma rokmi dostal film Sherlock Holmes, ktorý ukázal Sherlocka ako trochu šialeného hrdinu, ktorý svojmu priateľovi dr. Watsonovi strpčuje život a nejde pre ranu ďaleko, obvyklá reakcia "majiteľov encyklopedického hesla" bola odmietavá. Herecké poňatie Roberta Downeyho jr. Pritom nemá k literárnemu predobrazu nijako ďaleko, ba naopak skôr bližšie ako väčšina doterajších audiovizuálnych stvárnenie - ale kto by si to overoval? Pravda, svet okolo Sherlocka samotného najmä v druhom diele filme ten literárny vskutku pripomína len minimálne a svojím vyznením doylovská je snáď len finálna scéna medzi Sherlockom a Moriartym - ale to už si snáď vôbec nikto neboli overené. A potom sa roku 2010 objavil seriál TV stanice BBC: Sherlock.